Bude sa rúbať

Keď som prechádzala nedávno okolo vystavenej štúdie rekonštrukcie južnej časti Námestia slobody v Humennom (výklad predajne Diamir), mesiac som nepočula, nečítala reakciu na tuto dôležitú informáciu od Humenčanov. Je to ľahostajné mlčanie, súhlasné mlčanie, alebo mlčanie, ako pri mučení? Tento tretí variant mlčania som pociťovala ja a čakala na reakciu niekoho, niečoho.
Keďže svoj osud si tvoríme cez svoje myšlienky, vôľu, túžby a skutky, nedalo mi nezareagovať.

Ku geometrickej, neosobno-chladnej, až sterilnej industrializácii námestia sa vyjadrovať podrobne nechcem. Máme v Humennom viacej architektov a ich úlohou by malo byť zareagovať pozitívne, či negatívne. Aj keď súčasné trendy v architektúre poukazujú ani nie tak na formu, ako na službu verejnosti. Pretože pešia zóna je niečo, čo bude zavadzať , alebo slúžiť aspoň 50 rokov.

Na štúdii ma najviac pobúrila neúcta k stromom. “Naplánovali” ich deväť. V reáli, cestou do práce, som ich napočítala okolo štyridsať. To budeme rúbať? Nerozumiem tejto myšlienkovej koncepcii, lebo žijem v 21. storočí a o ochrane zelene a stromov sa už toľko popísalo. Možno predsa len jeden údaj: “… aby sme obnovili rovnováhu, ktorú sme spôsobili dlhodobým drancovaním planéty, každý človek by mal počas svojho života vysadiť 10 000 stromov”. Toľko zo správy občianskeho združenia Priatelia Zeme. Takže nás čaká ďalší betón? Na betón… Bože, prečo?

Taktiež som si prezerala obidve alternatívy štúdie a variant s kovovou osem metrovou archou sa mi zdal zbytočne megalomansky. Neviem, na čo by som sa mala dívať z 8 metrovej výšky. Na tých biednych 9 stromov? A možno na “jedinečnú” kovovú tabuľu 3. milénia pri malej železničnej stanici, ktorá tieni výhľad na krásnu alej líp a slúži iba ak na upevňovanie jarmočných pútačov a oznamov. Aj tie sú často zavesené, ľudovo povedané, za jedným rebrom. Jedno kovové monštrum hádam stačí. Archa bude skôr slúžiť na ventilovanie adrenalínu pre mladých Humenčanov. Ale so smutným koncom zlomenín a invalidných vozíčkov. V tom harmóniu a službu verejnosti nevidím. A nakoniec zatieni aj krásny most cez Laborec, ktorý sa už stáva mestskou pamiatkou.

Ale aby som iba nekritizovala. Predsa len ma štúdia milo prekvapila. Fontánou. Pri mojej skepse som s ňou nerátala. Hlavne po skúsenostiach s fontánou pri CVČ Dúha. Vďaka páni architekti aj za to málo.

Daniela Kapráľová